Ako pomôcť zborovni opustiť staré zvyky predtým, než zavediete tie nové?
Každé zavádzanie noviniek do škôl sa zameriava na budúcnosť. Ukazujeme učiteľom nové metódy, nové prístupy k deťom a nové ciele. Z pohľadu riadenia inštitúcie však úplne zabúdame na minulosť.
Z praxe vieme, že akákoľvek väčšia reforma naráža na ľudský faktor. Priamo v zborovniach evidujeme skepsu a organizačné bariéry pri prechode z tradičných ročníkov na vzdelávacie cykly v základných školách. Dôvodom nie je lenivosť pedagógov. Dôvodom je strach zo straty vlastnej odbornosti.
Ak učiteľ dvadsať rokov pracuje s tradičnými ročníkmi a klasickým známkovaním, cíti sa v tom isto a bezpečne. Keď od neho žiadate zmenu, nežiadate len to, aby sa niečo nové naučil. Žiadate, aby dobrovoľne opustil postoj odborníka a stal sa opäť začiatočníkom, ktorý bude robiť chyby. A to je mimoriadne nepríjemné.
Ako procesne zvládnuť „odučenie sa“ starým zvykom?
Úlohou riaditeľa a vedenia školy je tento prechod organizačne uľahčiť. Tu sú tri overené postupy, ako na to:
- Odstránenie starých nástrojov
Nemôžete od ľudí žiadať, aby zmenili svoje správanie, ak im v rukách ponecháte staré pracovné nástroje. Ak chcete prejsť na nové formy hodnotenia, mali by ste v elektronickej žiackej knižke zrušiť alebo zablokovať staré kolónky na klasické známky. Ak učiteľom ponecháte možnosť voľby, pod tlakom a v strese si vždy vyberú tú cestu, ktorú už poznajú. Staré postupy treba jasne a procesne odstrihnúť.
- Vytvorenie bezpečného priestoru na chyby
Najväčšou brzdou pri opúšťaní starých zvykov je strach zo zlyhania. Riaditeľ by mal celej zborovni jasne komunikovať: „Očakávam, že v prvých mesiacoch nám nové rozdelenie učiva nebude fungovať dokonale. Budeme robiť chyby a je to úplne v poriadku.“ Ak učiteľ vie, že za jeho počiatočnú neobratnosť pri nových postupoch nepríde trest ani kritika, oveľa ochotnejšie odhodí svoje staré prípravy.
- Zavedenie kolegiálnej opory
Zmeniť pracovný návyk zameraný na frontálnu výučbu je náročné, ak je učiteľ v triede sám. Vedenie by malo nastaviť proces tzv. párovej výučby alebo vzájomného pozorovania. Keď dvaja pedagógovia spoločne pripravujú a učia hodinu novým spôsobom, dodávajú si vzájomnú istotu. Oveľa ľahšie tak zabúdajú na zastarané postupy, pretože sa v reálnom čase môžu jeden o druhého oprieť.
Zaviesť zmenu v škole neznamená len vydať nový pokyn. Znamená to riadiť náročný proces lúčenia sa s minulosťou.
Skúste sa preto pozrieť na vaše riadenie zmeny: Keď od učiteľov žiadate nový prístup k výučbe, pomáhate im aktívne odstraňovať staré nástroje, alebo im nechávate obe možnosti otvorené? Vytvárate v škole atmosféru, v ktorej sa učitelia neboja priznať, že im nové postupy spočiatku nefungujú? A chápete z pozície vedenia, že zbaviť sa dvadsaťročného zvyku vyžaduje od zamestnanca obrovskú dávku odvahy?
