Ako z pozície lídra prekonať reformnú apatiu a únavu v zborovni?
Každý skúsený manažér vie, že najväčším nepriateľom zmeny nie je otvorený konflikt, ale tichá apatia. V školstve je tento jav mimoriadne prítomný. Keď vedenie školy ohlási novú, štátom riadenú inováciu, v zborovni to často nevyvolá ani nadšenie, ani priamy odpor, ale skôr unavené prevrátenie očí.
V praxi sa obvykle prejavuje rezistencia voči zmenám v konzervatívnom pedagogickom prostredí, ktorá však nie je prejavom lenivosti, ale skôr obrannou reakciou na neustály vonkajší tlak. Zlyhávajúca prevencia syndrómu vyhorenia u pedagógov v dôsledku kumulovaného stresu z reforiem spôsobuje, že učitelia už jednoducho nemajú mentálnu kapacitu absorbovať ďalšie novinky.
Ak sa riaditeľ v takejto atmosfére postaví pred zborovňu a začne argumentovať tým, že „musíme to urobiť, lebo to nariaďuje ministerstvo“, bitku o inováciu prehral skôr, než vôbec začala.
Ako manažérsky prelomiť „reformnú únavu“?
- Riaditeľ ako procesný filter (nie ako poštár)
Líder by nemal fungovať len ako predĺžená ruka štátu, ktorá do školy preposiela metodické pokyny. Vašou úlohou je inováciu „predžuť“. Vezmite štátnu reformu, odstráňte z nej byrokratický balast a odprezentujte zborovni len tie 3 či 4 konkrétne kroky, ktoré sa reálne dotknú ich práce v triede. Čím menej administratívneho stresu na učiteľov prenesiete, tým menší odpor vyvoláte.
- Nájdenie interného „Prečo“
Cynizmus zvyčajne pramení z pocitu nezmyselnosti. Neprezentujte preto zmenu argumentom o plnení štátnych indikátorov. Zmeňte naratív. Spojte inováciu s lokálnym problémom, ktorý vašich učiteľov skutočne trápi. Namiesto: „Prechádzame na vzdelávacie cykly, lebo je to reforma,“ použite argument: „Mením štruktúru výučby preto, aby sme mali procesný nástroj, ako pomôcť našim siedmakom, ktorí objektívne strácajú motiváciu.“ Ak zmena rieši interný problém, apatia mizne.
- Eliminácia skepsy a ochrana psychohygieny
Vzhľadom na vysokú mieru kumulovaného stresu a absenciu systémovej psychohygieny je cynizmus v zborovniach logický. Nesnažte sa ho „potrestať“, ale validujte ho. Na porade otvorene povedzte: „Viem, že sme tu mali už päť reforiem a ste z toho vyčerpaní. Ani ja nesúhlasím so všetkým, čo prichádza zhora. Ale poďme si z toho vziať to, čo pomôže našej škole.“ Takáto úprimnosť buduje obrovský rešpekt k vedeniu.
Úspešná škola nerobí zmeny preto, aby vyhovela tabuľkám inšpekcie či ministerstva. Robí ich preto, lebo dávajú zmysel jej vlastnej komunite.
Skúste si preto nastaviť manažérske zrkadlo: Prijíma vaša zborovňa novinky s konštruktívnym záujmom, alebo u vás prevláda pocit tichej apatie a preťaženia? Máte vo vedení zručnosti a odvahu na to, aby ste štátne nariadenia prefiltrovali a prispôsobili ich tak, aby učiteľom dávali vnútorný zmysel? A poskytujete svojim pedagógom priestor na mentálny oddych, aby vládali kontinuálny tlak na zmeny vôbec uniesť?
